Genesis 37: 3-4, 12- 13, 17- 28
| 37:3 | Teraz Izrael miloval Jozefa nad všetkých svojich synov, pretože ho počal v starobe. A urobil mu tuniku, tkané z mnohých farieb. |
| 37:4 | Potom jeho bratia, videl, že ho jeho otec miloval viac ako všetkých ostatných svojich synov, nenávidel ho, a nemohli mu pokojne nič povedať. |
| 37:12 | A keď jeho bratia bývali v Sicheme, pasúcich stáda svojho otca, |
| 37:13 | Izrael mu povedal: „Vaši bratia pasú ovce v Sicheme. Poď, Pošlem ťa k nim." A keď odpovedal, |
| 37:17 | A muž mu povedal: „Stiahli sa z tohto miesta. Ale počul som ich hovoriť, ‚Poďme do Dothanu.‘“ Preto, Jozef pokračoval za svojimi bratmi, a našiel ich v Dotáne. |
| 37:18 | A, keď ho už zďaleka videli, než sa k nim priblížil, rozhodli sa ho zabiť. |
| 37:19 | A hovorili jeden druhému: „Hľa, blíži sa snílek. |
| 37:20 | Poď, zabime ho a hoďme do starej cisterny. A povedzme si: ‚zožrala ho zlá divá zver.‘ A potom sa ukáže, čo s ním urobia jeho sny.“ |
| 37:21 | Ale Reuben, pri počúvaní tohto, sa ho snažili vyslobodiť z ich rúk, a povedal: |
| 37:22 | „Neberte mu život, ani preliať krv. Ale hoďte ho do tejto cisterny, ktorá je v divočine, a preto majte svoje ruky v bezpečí.“ Ale povedal toto, chcú ho zachrániť z ich rúk, aby ho vrátil jeho otcovi. |
| 37:23 | A tak, len čo prišiel k svojim bratom, veľmi rýchlo ho vyzliekli z tuniky, ktorý bol po členky a utkaný z mnohých farieb, |
| 37:24 | a hodili ho do starej cisterny, ktorá nedržala vodu. |
| 37:25 | A sadnúť si k chlebu, videli nejakých Izmaelitov, cestujúci prichádzajúci z Gileádu, so svojimi ťavami, nosenie korenia, a živice, a myrhový olej do Egypta. |
| 37:26 | Preto, Júda povedal svojim bratom: „Čo nám to prospeje, ak zabijeme svojho brata a zatajíme jeho krv? |
| 37:27 | Je lepšie, aby bol predaný Izmaelitom, a potom sa naše ruky nepoškvrnia. Lebo on je náš brat a naše telo." Jeho bratia s jeho slovami súhlasili. |
| 37:28 | A keď tadiaľ prechádzali madianski kupci, vytiahli ho z cisterny, a predali ho Izmaelitom za dvadsať strieborných. A tí ho viedli do Egypta. |
Matúš 21: 33- 43, 45- 46
| 21:33 | Vypočujte si ďalšie podobenstvo. Bol tam muž, otec rodiny, ktorý vysadil vinič, a obklopil ho živým plotom, a vykopal v ňom lis, a postavili vežu. A požičal ho farmárom, a vydal sa na pobyt do zahraničia. |
| 21:34 | Potom, keď sa priblížil čas plodov, poslal svojich sluhov k roľníkom, aby dostali jeho ovocie. |
| 21:35 | A farmári zajali jeho sluhov; udreli jedného, a zabil ďalšieho, a ukameňovali ešte ďalšieho. |
| 21:36 | Opäť, poslal iných sluhov, viac ako predtým; a zaobchádzali s nimi podobne. |
| 21:37 | Potom, na samom konci, poslal k nim svojho syna, hovorí: ‚Budú si ctiť môjho syna.‘ |
| 21:38 | Ale farmári, vidieť syna, povedali medzi sebou: „Toto je dedič. Poď, nechajme ho zabiť, a potom budeme mať jeho dedičstvo.‘ |
| 21:39 | A zatknúť ho, vyhodili ho von z vinice, a zabili ho. |
| 21:40 | Preto, keď príde pán vinice, čo urobí s tými farmármi?“ |
| 21:41 | Povedali mu, „Privedie tých zlých ľudí k zlému koncu, a svoju vinicu požičia iným farmárom, kto mu odplatí ovocie v jeho čase." |
| 21:42 | Ježiš im povedal: „Nikdy ste nečítali v Písme: „Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, sa stal kameňom uholným. Pánom sa to stalo, a v našich očiach je to úžasné?' |
| 21:43 | Preto, hovorím ti, že vám bude odňaté kráľovstvo Božie, a bude dané ľudu, ktorý bude prinášať jeho ovocie. |
| 21:45 | A keď vodcovia kňazov, a farizeji počuli jeho podobenstvá, vedeli, že hovorí o nich. |
| 21:46 | A hoci sa ho snažili chytiť, báli sa davov, pretože ho považovali za proroka. |